Náš vesmír je malý

Na školách sme sa učili, že náš vesmír je veľký až 13,5 miliárd svetelných rokov. Takýto veľký vesmír moc nepodporuje existenciu Boha. Prečo by Boh stvoril tak veľký priestor, ktorý by bol z 99,9999999.....% neobývateľný ? Na čo by vytvoril také kvantá planét a hviezd, keď tie v sebe neobsahujú život ? Každopádne, takáto veľkosť nášho vesmíru sa však nedá overiteľne dokázať. Neexistuje veľký meračský meter, ktorým by sme zmerali z jedného konca vesmíru na druhý. Celé dokazovanie tejto veľkosti spočíva výlučne v tom, že údajne majú existovať na obežnej dráhe Zeme obrovské teleskopy ako je napríklad Hubbleov teleskop. Tieto teleskopy sú údajne na tak vyspelej úrovni, že dokážu priblížiť obraz natoľko, že zachytia svetlo hviezd vzdialených až miliárd svetelných rokov. Problém je však ten, že tieto teleskopy neboli nikdy sprístupnené verejnosti, a teda neexistuje jediný overiteľný dôkaz pre široké publikum, že vôbec existujú teleskopy schopné priblížiť obraz miliardu milárd násobne. Teleskopy ku ktorým má prístup verejnosť, majú schopnosť priblíženia obrazu do max 100-1000 násobne, a tu nám zrazu niekto chce nahovoriť, že on vlastní teleskop, ktorý priblíži obraz bilióny násobne, pričom prístup k teleskopu nepovolí. Oveľa lepšie než veľký vesmír je dokázateľný malý vesmír, pretože svedčia pre neho overiteľné dôkazy : 

1 : Ak by náš vesmír mal naozaj šírku 13,5 miliárd svetelných rokov, potom by sa v ňom ako uvádzajú vedci nachádzalo 10 na 24 hviezd. Ak by mala jedna hviezda v priemere 1 planétu, bolo by to 10 na 24 planét. Pri takomto obrovskom počte planét je zcela isté, že sa nájde kvantum planét, ktoré by boli vhodné pre život a život by sa na nich vyvinul do inteligentnej zložitej formy. Tým pádom by v našom vesmíre existovali celé kvantá mimozemských civilizácii. Každopádne za celú históriu Zeme neexistuje jediná stopa po kontakte mimozešťanov s ľudstvom. Nezachytili sme ani mimozemské rádiove vlny, po ktorých pátra SETI. Všetko teda nasvedčuje tomu, že mimozemšťania buď neexistujú, alebo je ich počet veľmi malý. To by ale následne podporovalo teóriu o tom, že náš vesmír je v skutočnosti veľmi malý, a keďže je malý, nachádza sa v ňom len veľmi malý počet planét, a tým pádom je štatisticky pravdepodobné, že ostatné mimozemské civilizácie nevzniknú, alebo vzniknú len vo veľmi malom počte.

2 : Ak by náš vesmír bol veľký 13,5 miliárd svetelných rokov, existovalo by v ňom 10 na 24 hviezd. Keďže hviezdy majú tvar guľe, zvierajúci 360 stupňov po výške i šírke, svetlo z nich by žiarilo do všetkých smerov. A kedže vo vesmíre v medzihviezdnom priestore nie je hmota, ich svetlo by nebolo pohlcované, takže by svetlo každej jednej hviezdy vo vesmíre doletelo na našu Zem. Tým pádom by sme ale mali vidieť nočnú oblohu celú posiaknutú jasom hviezd. Na našej oblohe by nebolo miesta kde by svetlo hviezd nedopadalo. Namiesto toho však vidíme nočnú oblohu, ktorá je posiaknutá svetlom hviezd len z veľmi malej časti. To je teda dôkazom toho, že počet hviezd vo vesmíre musí byť veľmi malý, a keďže je ich počet malý, musí byť aj náš vesmír malý.

3 : Zmenšovanie zorného uhľu vplyvom zvyšujúcej sa vzdialenosti

Spravte si doma nasledujúci pokus. Dajte si tesne pred oko tenisovú loptu. Následne tenisovú loptu od oka zďalujte. Tým zistíte, že čím loptu od oka viac vzďalujete, tým sa zmenšuje zorný uhoľ pod ktorým loptu vidíte, tým pádom sa zmenšuje aj samotná lopta.

Na obrázku vidíme, že ak sa strom vzďaľuje 2,6 násobku svojej veľkosti, tak aj strom sa nám javí menší, a uhoľ pod ktorým strom vidíme klesá zhruba o tretinu každým vzďaľovaním 2,6 násobku svojej veľkosti. Minimálny uhoľ, ktorý je ľudské oko schopné ešte zachytiť je 0,16 stupňov. Menší uhol ľudské oko už zachytiť nevie.

Príklad : Stojíme 15 metrov od 100 metrového stromu a vidíme ho pod 45 stupňovým uhľom. Ak sa od nás strom vzdiali 2,6 násobne svojej výšky, a teda o 260 metrov tak aj uhoľ pod ktorým budeme vidieť strom sa zníži o tretinu a teda z 45 na 30 stupnov. Každým 2,6 násobným vzďaľovaním sa bude jeho uhoľ zmenšovať o tretinu a teda z 30 na 20, z 20 na 13,3, z 13,3 na 8,8, z 8,8 na 5,9, z 5,9 na 3,93 atd.... Pri uhle menšom než 0,16 stupňa už strom voľným okom neuvidíme. Sumár sumárom stačí ak by sa strom vzdialil viac než 14 krát 2,6 násobku svojej veľkosti a strom už v diaľke neuvidíme.

Skúsme si vypočítať ako ďaleko by voľným okom bolo vidieť zo Zeme na oblohe hviezdu o veľkosti slnka. Slnko má veľkosť 109 priemerov Zeme. Každým 2,6 násobným vzdialeným priemeru hviezdy klesne uhoľ, a teda i veľkosť o 1/3. A teda :

109 : 1, 5 = 72,66 : 1,5 = 48,44 : 1,5 = 32,29...... :1,5 : 1,5 : 1,5 : 1,5 : 1,5 : 1,5 : 1,5 : 1,5 : 1,5 = 0,83

po 12 násobku 2,6 násobného vzdialenia slnečného priemeru by zdanlivá veľkosť slnka bola ako 0,83 Zeme a teda zaberala 83% oblohy, pri uhle 180 x 0,83 = 149 stupňov. Ak budeme ďalej deliť dostaneme :

0,83 : 1,5 : 1,5 : 1,5 : 1,5 : 1,5 : 1,5 : 1,5 : 1,5 : 1,5 : 1,5 : 1,5 : 1,5 : 1,5 : 1,5 : 1,5 : 1,5 : 1,5 = 0,00084 x 180 = 0,15 STUPNOV.

Pri 29 násobku 2,6 násobného vzdialenia slnečného priemeru by zdanlivá veľkosť slnka, NEBOLA VIDNO !

29 X 2,6 = 75 násobok priemeru slnka. 75 násobok priemeru slnka = 1,392 mil x 75 = 104 miliónov kilometrov. A teda v diaľke 104 miliónov kilometrov od Zeme, (5,77 svetelných minút) by objekt o veľkosti slnka voľným okom nebol zo Zeme vidno !!! Ak by ale slnko pri vzdialenosti 5,77 svetelnej minúty nebolo vidno, ako by potom mohli byť vidieť voľným okom hviezdy, o ktorých nám tvrdia že sú vzdialené stovky svetelných rokov od Zeme ?! Neboli by vidno ! Realita je však taká, že ich vidíme, a preto tieto hviezdy musia byť od Zeme vzdialené len maximálne zopár svetelných minút a nie stovky svetelných rokov ! Náš vesmír je preto oveľa menším, než ako nám ho prezentujú "vedci" z NASA.