Náš vesmír je malý

Na školách sme sa učili, že náš vesmír je veľký až 13,5 miliárd svetelných rokov. Takýto veľký vesmír moc nepodporuje existenciu Boha. Prečo by Boh stvoril tak veľký priestor, ktorý by bol z 99,9999999.....% neobývateľný ? Na čo by vytvoril také kvantá planét a hviezd, keď tie v sebe neobsahujú život ? Každopádne, takáto veľkosť nášho vesmíru sa však nedá overiteľne dokázať. Neexistuje veľký meračský meter, ktorým by sme zmerali z jedného konca vesmíru na druhý. Celé dokazovanie tejto veľkosti spočíva výlučne v tom, že údajne majú existovať na obežnej dráhe Zeme obrovské teleskopy ako je napríklad Hubbleov teleskop. Tieto teleskopy sú údajne na tak vyspelej úrovni, že dokážu priblížiť obraz natoľko, že zachytia svetlo hviezd vzdialených až miliárd svetelných rokov. Problém je však ten, že tieto teleskopy neboli nikdy sprístupnené verejnosti, a teda neexistuje jediný overiteľný dôkaz pre široké publikum, že vôbec existujú teleskopy schopné priblížiť obraz miliardu milárd násobne. Teleskopy ku ktorým má prístup verejnosť, majú schopnosť priblíženia obrazu do max 100-1000 násobne, a tu nám zrazu niekto chce nahovoriť, že on vlastní teleskop, ktorý priblíži obraz bilióny násobne, pričom prístup k teleskopu nepovolí. Oveľa lepšie než veľký vesmír je dokázateľný malý vesmír, pretože svedčia pre neho overiteľné dôkazy : 

1 : Ak by náš vesmír mal naozaj šírku 13,5 miliárd svetelných rokov, potom by sa v ňom ako uvádzajú vedci nachádzalo 10 na 24 hviezd. Ak by mala jedna hviezda v priemere 1 planétu, bolo by to 10 na 24 planét. Pri takomto obrovskom počte planét je zcela isté, že sa nájde kvantum planét, ktoré by boli vhodné pre život a život by sa na nich vyvinul do inteligentnej zložitej formy. Tým pádom by v našom vesmíre existovali celé kvantá mimozemských civilizácii. Každopádne za celú históriu Zeme neexistuje jediná stopa po kontakte mimozešťanov s ľudstvom. Nezachytili sme ani mimozemské rádiove vlny, po ktorých pátra SETI. Všetko teda nasvedčuje tomu, že mimozemšťania buď neexistujú, alebo je ich počet veľmi malý. To by ale následne podporovalo teóriu o tom, že náš vesmír je v skutočnosti veľmi malý, a keďže je malý, nachádza sa v ňom len veľmi malý počet planét, a tým pádom je štatisticky pravdepodobné, že ostatné mimozemské civilizácie nevzniknú, alebo vzniknú len vo veľmi malom počte.

2 : Ak by náš vesmír bol veľký 13,5 miliárd svetelných rokov, existovalo by v ňom 10 na 24 hviezd. Keďže hviezdy majú tvar guľe, zvierajúci 360 stupňov po výške i šírke, svetlo z nich by žiarilo do všetkých smerov. A kedže vo vesmíre v medzihviezdnom priestore nie je hmota, ich svetlo by nebolo pohlcované, takže by svetlo každej jednej hviezdy vo vesmíre doletelo na našu Zem. Tým pádom by sme ale mali vidieť nočnú oblohu celú posiaknutú jasom hviezd. Na našej oblohe by nebolo miesta kde by svetlo hviezd nedopadalo. Namiesto toho však vidíme nočnú oblohu, ktorá je posiaknutá svetlom hviezd len z veľmi malej časti. To je teda dôkazom toho, že počet hviezd vo vesmíre musí byť veľmi malý, a keďže je ich počet malý, musí byť aj náš vesmír malý.

3 : Zmenšovanie zorného uhľu vplyvom zvyšujúcej sa vzdialenosti

Otvoril som si vesmírnu aplikáciu https://stellarium-web.org/ a pozeral hviezdy. V aplikácii sa uvádza, že napríklad hviezda Sulafat je od Zeme vzdialená 620 svetelných rokov. Táto hviezda je pritom na nebi viditeľná voľným okom ! Je vobec možné, aby sme voľným okom hviezdu vzdialenú od nás 620 svetelných rokov ? Pustil som sa teda do výpočtov :

Zdroje uvádzajú, že polomer Sulafatu je 15,4 násobne vyšší než polomer slnka

https://en.wikipedia.org/wiki/Gamma_Lyrae 

To by následne znamenalo že priemer Sulafatu je 21,43 miliona km - 71 svetelných sekúnd. Skúsme teda rátať s týmito údajmi. Ak by bol Sulafat od nás vzdialený 620 svetelných rokov, potom by pomyselný obvod meral 3894 svet. rokov - pozri obrázok

Ak následne predelíme 3894 svetelných rokov : 71 svetelných sekúnd čo je priemer Sulafatu dostaneme = 122801184000

Veľkosť Sulafatu by z 360 stupnového kruhu o veľkosti 3894 svetelných rokov tvoril len jednu stodvadsaťdvamiliardtinu !

Sulafat by sme tým pádom na nočnej oblohe voľným okom videli pod zorným uhľom  122,8 miliárd : 360 = vyjadrené zlomkom 1/341,1 milióna stupňa !

Podotýkam, že ľudské oko dokáže ešte veľmi matne uvidieť objekt pod najmenším zorným uhlom ktorý je 0,02 stupňa, teda vyjadrené zlomkom 1/50. Zorný uhol o veľkosti 1/341,1 milióna stupňa je až o takmer 6,82 miliónov krát menší, než aký by vôbec ľudské oko dokázalo uvidieť ! Naše ľudské oko by nedokázalo uvidieť Sulafat kebyže je tak ďaleko ako sa uvádza, je teda zrejmé, že NASA nám o vzdialenosti hviezd klame, a hviezdy musia byť oveľa bližšie než sama uvádza.

__________________

Toto bola demonštrácia len na viditeľné hviezdy na oblohe. NASA tiež tvrdí, že nad našou planétou sa vznáša akýsi Hubbleov ďalekohľad ktorý dokáže uvidieť hviezdy až vo vzdialenosti 6 miliárd svetelných rokov !!! 6 miliárd svetelných rokov je však o 100 milionov násobne viac než vzdialenosť 600 svetelných rokov. Ak by sme rátali že hviezda má podobnú veľkosť ako hviezda Sulafat, Hubbleov ďalekohľad by musel vedieť priblížiť obraz hviezdy 2,15 x 10 na 14 násobne !!! Reálne však najlepšia overiteľná optika na Zemi, ktorou sú elektronove mikroskopy dokážu priblížiť predmety "len" 10000000 násobne a teda 10 na 7 násobne. A tu zrazu NASA tvrdí, že ona vlastní nejaký super ďalekohľad ktorý dokáže priblížiť objekt 10 na 14 násobne viac, čo je až 10 na 7 násobne viac a teda o 10 milion násobne viac než najlepší mikroskop na Zemi. Je to nezmysel. A samozrejme, keďže je Hubbleov ďalekohľad vo vesmíre, bežný človek si nemá ako overiť či niečo takéto čo i len z kvapky dokáže. A aj keď bol Hubbleov ďalekohľad na Zemi, okrem pár vyvolencov bežný človek nemal prístup k Hubbleovmu ďalekohľadu, netreba ani hádať prečo je tomu tak. 

Suma sumárov, aj kebyže existuje hviezda o veľkosti Sulafatu, a použili by sme najlepšiu optiku akú máme, ktorá dokáže priblížiť obraz až 10 milión násobne, stále by nám to stačilo len na matné uvidenie hviezdy vzdialenej do 30 tisíc svetelných rokov, a aj to za predpokladu, že tá hviezda by musela mať veľkosť Sulafatu, avšak ako dokázať, že tá hviezda ktorej vzdialenosť ideme zisťovať, je svojou šírkou takáto obrovská ???!!!

Ale pozor, Sulafat by bolo možné vidno do 30 tisíc svetelných rokov len skrze elektrónové mikroskopy, lenže tie sú pri pohľade na oblohu nevyužiteľné, nedá sa preto nimi sledovať obloha a vzdialené hviezdy. Museli by sme preto použiť najlepšie optické prístroje MIMO elektrónových mikroskopov, no tie majú priblíženie 10000 násobne menšie, čiže aj s najlepšími optickými prístrojmi, ktoré sú určené na snímanie vesmíru by sme dokázali uvidieť len do asi 30 svetelných rokov !!!

4 : Uhoľ paralaxy

Iný spôsob ako merať vzdialenosti vo vesmíre je cez uhoľ paralaxy. Ako vidíme z obrázku, čím je hviezda ďalej od Zeme, tým sa bude uhoľ paralaxy zmenšovať. Uhoľ paralaxy skrze najlepšiu pozemskú optiku, by sa ešte dal uvidieť pri vzdialenosti do 1 svetelného roku. Pri vyšších vzdialenostiach by už uhoľ paralaxy bol natoľko malý, že jednoducho nedisponujeme takou optikou skrze ktorú by sme tento uhoľ ešte dokázali uvidieť. Suma sumárov, ani skrze paralaxu sa nedá dokázať, že vesmír má milióny, či dokonca až miliardy svetelných rokov.

Ak poznáme polku základne trojuholníka čo je vzdialenosť Zeme od slnka - 150 miliónov kilometrov, a poznáme i vzdialenosť hypotetickej hviezdy od Zeme, vieme si cez tieto hodnoty skrze sínusovu vetu ako základna : odvesna vypočítať hodnotu uhla paralaxy.

____________________

Záverom : Veru, je nemožné vedecky dokázať, že náš vesmír je veľký milióny svetelných rokov, ba čo viac, desiatky miliárd svetelných rokov ! Nemôžeme poslať do vzdialenosti miliárd svetelných rokov ani sondu, ktorá by dosiahla konečný bod a potom sa vrátila naspäť, pretože žiadna sonda neletí rýchlosťou svetla, ale keby aj letela, trvalo by jej miliardy rokov dokiaľ by sa vrátila naspäť s výsledkami. Nemôžeme vyslať ani elektromagnetické vlny. Tie majú síce rýchlosť svetla, ale aj tým by trvalo desiatky miliárd rokov kedy by zasiahli najbližšiu planétu vzdialenú miliardu svetelných rokov, a odrazili by sa na Zem. Nemôžeme využiť ani našu najlepšiu optiku určenú na snímanie vesmíru, keďže skrze ňu by sme v najlepšom prípade len matne uzreli hviezdu vo vzdialenosti do 30 svetelných rokov. Nemôžeme využiť ani uhoľ paralaxy, skrze ten by sme cez našu optiku dokázali uvidieť hviezdy vzdialené len do 1 svetelného roku od Zeme.