RIEŠENIE PROBLÉMOV SVETA
Zdroj na obrázok : https://medium.com/@alex.lamb/the-biggest-global-problem-youve-never-heard-of-fe7c0ff86824
OBSAH :
1 : Zabránenie vojnám
2 : Farbenie striech na bielo v lete
3 : Výroba bioplynu
4 : Izolácia stavieb
5: Plytvanie jedlom
6 : Umelé jedlo
7 : Podpora Home Officu
8 : Znížiť cenu bývania
9 : Odpadky v mestách
10 : Zápchy v mestách / Spotreba ropy
11 : Zachytávanie vody
12 : Elektronické monitorovacie náramky pre 1 ťažko odsúdených
13 : Znižovanie teploty v mestách
14 : Nedostatok pracujúcich na dôchodcov
15 : Uskľadňovanie obnoviteľnej energie
16 : Paulownia ako alternatíva k ťažbe dreva z prirodzených lesov
17 : Znižovanie emisií
1 : Zabránenie vojnám
Zdroj na obrázok : https://www.facebook.com/stopthewarcoalition/
Pravdepodobnosť vojen medzi štátmi by sa dali zabrániť 4 spôsobmi
1 : Celosvetová organizácia 250 štátov sveta a dohoda medzi štátmi v hesle "jeden za všetkých, všetci za jedného". A teda ak jeden štát napadne druhého, tak obrancovi príde všetkých 249 štátov na pomoc, v zmysle že mu pošlú vojakov a zbrane na obranu a to v dostatočnej miere na obranu.
2 : Susedské štáty by sa mali dohodnúť na rovnakom množstve výrobe zbraní. My budeme vyrábať 100 tankov ročne, vy budete vyrábať 100 tankov ročne. Takýto ekvivalent bude rovnaký pri všetkých typoch zbraní. Tým pádom žiaden štát nebude mať výraznú prevahu v zbraniach voči tomu druhému, ale budú mať rovnaké množstvo zbraní, čiže ani jeden štát si nedovolí zaútočiť na druhého, lebo ho nebude vedieť poraziť - útočník totiž spravidla potrebuje aspoň 3 násobné vyššie množstvo zbraní ako obranca, keďže útočenie spotrebováva 3 násobne vyššie straty než obrana. Každá krajina by mala pozorovateľov, napríklad krajina "X" by poslala pozorovateľov do susednej krajiny "Y" aby zistila, či krajina "Y" aj reálne dodržiava výrobu zbraní v dohodnutom množstve. To isté by platilo aj naopak.
3 : Všetky štáty by po vzájomnej dohode mali zrušiť povinnú vojenskú službu - PVS. PVS totiž v mužoch vyvoláva bojového ducha, takže ľahšie je ich naverbovať na útok na cudziu krajinu. Žiadna krajina nebude mať PVS, tak to bude spravodlivé, tým pádom žiadna krajina nebude mať ľudí s bojovým duchom, a tým pádom žiadna krajina sa nebude musieť báť svojho "suseda".
4 : Vo vzdialenosti 1-50 kilometrov od hraníc by každá jedna krajina mala vybudovať zákopy, tunely. Zákopy, tunely sú veľmi efektívnym systémom ktorý dokáže nepriateľa spomaliť. Ak bude mať každá krajina zákopy pri hraniciach, nepriateľ si ju nedovolí napadnúť, lebo by vedel že by rýchlo nevyhral, ale dostal by sa do pomalej opotrebovávacej vojny.
__________________
2 : Farbenie striech na bielo v lete
Biela farba odráža slnečné lúče, zatiaľ čo čierna farba ich pohlcuje. Biela strecha môže byť na slnku o desiatky °C chladnejšia než čierna. Úspora nákladov na klimatizáciu počas horúcich dní môže dosiahnuť aj 25-35%. Strechy by farbili štátny zamestnanci pomocou dronov. V zime by sa znova prefarbili na čierno, aby pohltili čo najviac tepla. Išlo by o štátom povinné nariadenie.
___________________
3 : Výroba bioplynu
Zdroj na obrázok : https://qel.sk/riesenia/bioplynove-stanice/
Bioodpad (šupky, ohryzky, kosti, seno, lístie, konáre) končí buď v spaľovni alebo sa zahrabáva do zeme. No to je chyba, keďže z bioodpadu by sa dal vyrábať bioplyn, ktorý je oveľa ekologickejší ako plyn. Je potrebné investovať do výstavby bioplynových staníc. To isté platí pri kanalizácii. Kanalizácia obsahuje kopu výkalov, ktoré skončia v rieke, avšak z týchto výkalov by sa dalo vyrábať značné množstvo bioplynu.
___________________
4 : Izolácia stavieb
Zdroj na obrázok : https://mojdom.zoznam.sk/stavba-a-rekonstrukcia/materialy/izolacie-spodnej-stavby/
Veľa budov nemá buď zateplenie alebo utesnené okná. Treba štátne investície na zateplenie obydlí, utesňovanie a výmeny okien. Dobre zateplené budovy s riadnými oknami, môže ušetriť až 50% spotreby vykurovania.
____________________
5: Plytvanie jedlom
Zdroj na obrázok : https://www.europarl.europa.eu/topics/en/article/20240318STO19401/food-waste-in-europe-facts-eu-policies-and-2030-targets
Podľa údajov až 20% stráviteľného jedla sa vyhodí do koša. To je spôsobené tým, že reštaurácie a hypermarkety zle odhadnú dopyt po jedle, a kúpia viac než dokážu predať. Riešením by mohlo byť "jedlo na objednávku". Po novom by každý kto sa chce ísť najesť do reštaurácii musel si zarezervovať termín 1-2 dni dopredu a uviesť čo bude jesť. Reštaurácia potom bude vedieť koľko ľudí v nasledujúci deň príde a čo budú jesť, takže môže kúpiť len to čo sa aj naozaj zje. Rovnako takto by to mohlo fungovať aj s hypermarketmi, len s tým rozdielom že pri hypermarkete by si zákazník musel zarezervovať termín na určitý deň aspoň 5 dní dopredu a uviesť čo bude kupovať a koľko toho bude kupovať. Hypermarket by potom vedel koľko ľudí v ktorý deň príde a čo bude nakupovať takže môže kúpiť len to čo sa aj naozaj zje ! Nakúpiť by sa teda dalo len to, čo si zákazník zarezervoval 5 dní dopredu. Toto pomôže nielen hypermarketom určiť čo presne budú zákazníci jesť, ale aj zákazníci ak si budú mocť kúpiť len to jedlo ktoré si zarezervovali si dva krát rozmyslia čo kúpia a vyhnú sa tomu, že budú hádzať jedlo do košíka hlava nehlava bez premýšľania či to aj všetko zjedia. V prípade, že zákazník má zarezervované jedlo na určitý deň v hypermarkete, no nepríde v ten deň po neho (napríklad z dôvodu choroby) bude môcť objednané jedlo si doniesť donáškovým kuriérom.
____________________
6 : Umelé jedlo
https://www.azolifesciences.com/article/Synthetic-Food-An-Overview.aspx
Najznámejší princíp vyzerá približne takto:
elektrina → vodík → mikroorganizmy → bielkoviny → potravina
⚡ Elektrina sa použije na elektrolýzu vody.
💧 Vznikne vodík (H₂) a kyslík.
🦠 Vodík využívajú špeciálne mikroorganizmy (napr. baktérie) ako zdroj energie.
Zo CO₂ zo vzduchu, dusíka, minerálov a ďalších živín vytvárajú svoju bunkovú hmotu.
Biomasa mikroorganizmov sa zozbiera a spracuje na proteínový prášok alebo inú potravinovú zložku.
Tá sa môže použiť napríklad na výrobu potravín podobných múke, proteínovým výrobkom alebo mäsovým alternatívam.
Ešte zaujímavejší spôsob
Existuje koncept "food from air", pri ktorom sa ako hlavné vstupy používajú:
CO₂ + H₂O + elektrická energia + minerály → mikrobiálna biomasa
Nie je to však tak, že elektrina sa priamo "premení na jedlo". Elektrina dodáva energiu, ktorú mikroorganizmy využijú na vytvorenie organických molekúl.
Takto možno teoreticky vyrábať bielkoviny, tuky a sacharidy. Napríklad bielkovina obsahuje uhlík, vodík, kyslík a dusík — uhlík môže pochádzať z CO₂ a energiu na jeho zabudovanie do organických molekúl poskytne elektrina.
Elektrinu zas možno vo veľkom množstve vyrábať skrz obnoviteľné zdroje ako sú solárne panely, veterné turbíny. Takže aj krajiny s nedostatkom úrodnej pôdy, ktoré však majú dostatok slnka či vetru dokážu vyrábať veľa jedla.
______________________
7 : Podpora Home Officu
Je potrebné zaviesť zákon aby každý kto mohol pracovať z domu, aj pracoval z domu. Dnes už sa dá 90% služieb vykonávať aj z domu. Skoro všetky prístroje a pracovné náradia sa dajú presunúť do domácností. Týmto by sa ušetrili značné peniaze na vykurovanie, už by nebolo potrebné vykurovať "cudzie priestory". Ak ide zamestnanec pracovať do cudzieho priestoru, musí sa vykurovať aj jeho dom, aj cudzí priestor, no ak by pracoval z domu, stačilo by vykurovať len jeho dom, a cudzí priestor by sa pochopiteľne nevykuroval.
_____________________
8 : Znížiť cenu bývania
Podľa oficiálnych výsledkov zatiaľ posledného komplexného sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) je na Slovensku celkovo 2 235 586 bytov, ktoré sa nachádzajú v 1 234 592 domoch a iných obydliach. Množstvo obydlí je teda vysoké, no ceny obydlí sú napriek tomu vysoké. Je to kvôli tomu, že špekulanti na trhoch masívne skupujú nehnuteľnosti, a keďže vedia že ľudia bez bývania neprežijú, zneužívajú to a predávajú/prenajímajú obydlia za masívne ceny. Toto sa nedá nijako inak vyriešiť než zoštátnením všetkých obydlí s tým že predávať/prenajímať bude štát za nízke ceny a nie špekulanti. Tým pádom po novom ľudia ktorí už splatili hypotéku na obydlie v ktorom bývajú už nebudú platiť štátu nič. Ľudia ktorí si zobrali hypotéku v minulosti a majú stále nesplatenú hypotéku na obydlie, tí ľudia budú môcť si vybrať z 2 možností : splatiť hypotéku banke na základe dohodnutej ceny z minulosti, alebo odstúpiť od hypotéky, odísť z obydlia, a hľadať si iné obydlie ponúkané štátom ktorý ho bude predávať/prenajímať za oveľa nižšie ceny. Tí ľudia ktorí platia nájom, po novom budú platiť nájom štátu a nie špekulantom, a to za oveľa nižšie ceny. Súkromné vlastníctvo zanikne, všetky obydlia bude predávať/prenajímať štát tak ako tomu bolo uza socializmu.
______________________
9 : Odpadky v mestách
Zdroj na obrázok : https://www.planetcustodian.com/garbage-crisis-of-indias-capital-city-delhi-in-pictures/8396/
Treba znížiť výrobu plastov, potom aj množstvo odpadu v mestách výrazne poklesne.
1 : Igelitové tašky by sa mali prestať vyrábať, respektíve znížiť ich výroba o 98%. Je strašným plytvaním keď si niekto pri každom nákupe zoberie novú igelitku. Ja používam jednu igelitku roky až dokiaľ sa mi nerozpadne. Cena 1 igelitky by sa mala pohybovať na úrovni 25 eur, aby to donútilo ľudí používať jednu igelitku dookola, a nekupovať stále nové a nové igelitky.
2 : Rovnako tak by sa mali prestať vyrábať polystyrénové krabice na jedlo. Ak si chce niekto dať zabaliť jedlo, nech si zoberie umelohmotnú misku z domu, tam nech mu dajú jedlo. Umelohmotnú misku môžete používať neustále, kým pri polysterénových krabiciach musíte kupovať neustále nové a nové krabice.
3 : Jedno rázové umelo hmotné fľašky a plechovky by sa mali prestať vyrábať. Pitie by vývozcovia prevážali v plastových sudoch a preliali do jednotlivých plastových sudov hypermarketu. Zákazníci hypermarketu by si zobrali z domu fľašku vyrobenú z odolného plastu a načapovali zo sudu v hypermarkete. Čiže nie je potrebné kúpiť si 360 jednotlivých plastových fliaš/plechoviek ročne, ale stačí mať doma jednu fľašu a s ňou neustále si neustále chodiť čapovať.
Podobne by to fungovalo aj s kozmetikou/drogériou a jedlom ktoré je forme tekutín/prášku/krému. Umiestňovali by sa v obchode do jednotlivých plastových nádob, a na základe ich konzistencie by sa buď čapovali, nakladali, alebo sypali. Po prevzatí tovaru zákazník si tovar odváži, a naťuká o ktorú položku ide - podobne ako si dnes zákazníci vážia zeleninu/ovocie. Automat mu dá cenovku, ktorú nalepí na tovar.
________________________10 : Zápchy v mestách / Spotreba ropy
Zápchy v mestách a dochádzajúca ropa (máme zásoby len na 60 rokov pri súčasnej spotrebe) predstavujú vážne problémy pre ľudstvo. Dali by sa vyriešiť znížením množstva dopravných prostriedkov. Prijal by sa zákon o tom, že osobné automobily (s výnimkou tých čo využívajú automobil na prácu ako napríklad kamionisti) by sa zcela prestali vyrábať. Ľudia by mali na výber dopravy z 2 možností :
1 : MHD
2 : 10 miestne minibusy, ktoré by sa objednávali cez aplikáciu (podobne ako dnes sa objednáva Bolt). Minibusy príde priamo na miesto kde mu zákazník určí, a odvezie ho priamo na miesto kde mu zákazník určí. Takže minibus najprv vyzdvihne 10 zákazníkov na jednotlivých miestach ktoré si určia zákazníci, a potom vyloží 10 zákazníkov na jednotlivých miestach ktoré si určia zákazníci. Aplikácia z množstva objednávok spárováva jednotlivé objednávky tak aby vyzdvihnutie 10 zákazníkov a ich vysadenie trvalo čo najkratšie.
Objednanie minibusu by sa dalo v aktuálnom čase alebo na vopred určenú hodinu (od 0,5 až po 24 hodín od aktuálneho času). Body 1 a 2 by znížili množstvo aút na cestách o 90%, zápchy by zmizli, červené svetlo na semefore by vplyvom veľmi nízkeho množstva automobilov svietilo len do 8 sekúnd (namiesto bežných 30-60 sekúnd). Doprava by sa stala veľmi rýchlou, spotreba ropy by klesla na minimum. Minibusy by sa dali objednávať nielen na jazdu v meste, ale aj na trasu mesto - dedina, mesto - mesto, v podstate na akúkoľvek trasu.
Príklad :
______________________
11 : Zachytávanie vody
Množstvo vody ktoré dopadne v krajine je obrovské, problém je len ten, že značná časť vody stečie do potokov a z potokov do riek a z riek do mora, a teda veľká časť vody ktorá dopadla na krajinu sa odplaví do mora - táto voda sa potom zmieša s morskou vodou a už je neužitočná na spotrebu kde ľudia potrebujú sladkú vodu. Treba preto zabrániť aby padnutá voda na krajinu odišla z krajiny. Po novom by teda voda dopadla na krajinu vo forme dážďa, následne sa vliala do potokov, avšak z potokov by sa do rieky už nevliala - zabránilo by sa tomu tým, že by sa vykopali veľké jamy do ktorých by sa vlievala voda z potokov. Voda vo vykopaných jamách by sa hromadila v jamách a nestiekla by do riek, a priebežne by sa odčerpávala čerpadlami a posielala cez vodovody domácnostiam na spotrebu. Povrch jamy sa oblepí špeciálnou hrubou fóliou aby neunikala voda z nádrže. Na povrch vody sa umiestni drevená doska, ktorá zabráni vyparovaniu vody.
PROTIARGUMENT : Ak sa bude voda zachytávať z potokov, nebude stekať do riek, rieky potom budú vyschnuté a nebude sa dať vyrábať elektrina vo vodných elektrárňach
ODPOVEĎ : Ukážme si to len na príklade Slovenska a zoberme si len tie rieky ktoré u nás pramenia. Sú to Váh (161 m3/s) Hron (55 m3/s) Nitra (24 m3/s) Ipeľ (22 m3/s) Slaná (15 m3/s) Hornád (19 m3/s) Poprad (20m3/s) Torysa (4 m3/s), Nitra (24 m3/s), Hnilec (4m3/s). To je dokopy prietok 348 m3/s, a 10,82 miliardy m3 za rok ! Ročná spotreba vody z vodovodov na Slovensku je 306 miliónov m3, čiže len menej než 3% prietoku riek ktoré pramenia na Slovensku. Takže ani by sme nemuseli odčerpať 100% vody zo všetkých potokov, stačilo by len 3% objemu. Množstvo vody v riekach by sa zmenšilo len o menej než 3%, čo je vzhľadom na výrobu vodnej energie nepodstatné.
___________________
12 : Elektronické monitorovacie náramky pre 1 krát ťažko odsúdených
Bezpečnosť občanov by sa zvýšila kebyže tí, ktorí v minulosti spáchali niektorí z ťažkých prečinov (ako vražda, únos, obchodovanie s ľuďmi, terorizmus, mučenie, ťažké ublíženie na zdraví, znásilnenie, atd..) po návrate z basy dostali elektronický monitorovací náramok na členok, ktorý by už nosili do konca života. Tento náramok by neustále monitoroval ich polohu, tým by im zabránil aby spáchali recidívu.
_______________________
13 : Znižovanie teploty v mestách
Zdroj na obrázok : https://www.accuweather.com/en/weather-news/50-hottest-cities-in-america/15037
Globálne otepľovanie prináša cez leto vysoké teploty a to hlavne v meste kde je kopu betónu a betón naakumuluje obrovské množstvo tepla a potom toto teplo vyžaruje. Riešenia by mohli byť nasledujúce :
1 : Do mesta by sa umiestnili veľké množstvo ľahkých hliníkových dáždnikov zavŕtaných do zemi, ktoré by bránili v lete prenikať svetlu na povrch. Dáždniky by boli roztvorené výlučne v lete počas horúcich slnečných dní, po skončení leta by roztvorené neboli. Toto je výhoda hliníkových dáždnikov oproti zeleni, tie sa dajú cez zimu uzatvoriť a svetlo zo slnka môže prenikať do mesta a otepľovať mesto, kým stromy sa cez zimu uzatvoriť nedajú a v zime bránia svetlu prenikať do mesta, čím zbytočne mesto ochladzujú a zvyšujú náklady na kúrenie.
2 : Strechy budov by sa v lete natreli na bielo, biela farba odráža svetlo a schladzuje povrch. Strechy by sa natierali rozprašovanou farbou dronmi. Po skončení leta by sa znovu prefarbili na čierno aby mohli nasávať potrebné teplo zo slnečných lúčov cez zimu.
3 : Zavlažovacie systémy na strechách budov rozprašujúce vodu počas teplých dní by mohli tiež pomôcť mesto schladiť.
14 : Nedostatok pracujúcich na dôchodcov
Rodí sa menej detí a vek dožitia sa predlžuje, tým pádom stúpa klesá počet ľudí v produktívnom veku 18-63, kým stúpa počet ľudí v neproduktívnom veku 64-100. Ako vyriešiť, aby napriek nízkej pôrodnosti bolo dostatok pracujúcich ? Je tu niekoľko riešení :
1 : Treba si uvedomiť že ide 2 sečnú zbraň, ľudia v produktívnom veku totiž neživia iba dôchodcov, oni živia aj deti ktoré sú v neproduktívnom veku od 0-17 rokov (aj mamičky na materskej). Tým, že sa rodí málo detí síce v budúcnosti klesne počet pracujúcich v produktívnom veku, ale na druhej strane rovnako tak klesne aj počet neproduktívnych detí vo veku 0-17 (niekedy rodič živí dieťa aj do 24 rokov, pokiaľ dieťa absolvuje VŠ) a mamičiek na materskej dovolenke. Takže tlak na pracovnú silu sa týmto výrazne zníži.
2 : Technologický posun: Nasadzovanie umelej inteligencie (AI), digitalizácie, robotizácie do priemyslu a služieb. Ak jeden robot alebo softvér vykoná prácu za troch ľudí, ekonomika dokáže vyprodukovať potrebné množstvo výrobkov a služieb aj s menším počtom pracovníkov.
3 : Zapojenie seniorov: Vytváranie podmienok pre skrátené úväzky alebo mentoringové pozície pre ľudí nad 64 rokov, ktorí chcú a vládzu pracovať. Toto dnes vo svete maximálne chýba. Kopu starších ľudí by aj po dosiahnutí dôchodkového veku chcelo pracovať, avšak nie 176 hodín mesačne, ale na skrátené úväzky pohybujúce sa od 20 - 80 hodín mesačne. Naprostá väčšina zamestnávateľov však poskytuje prácu len full time - 176 hodín mesačne, čo je pre väčšinu dôchodcov neprijateľné. Tohto by sa ale mal chytiť štát a vytvárať podniky a služby kde by zamestnával aj dôchodcov s výrazne menšou pracovnou dobou.
4 : Veľa ľudí je v produktívnom veku, ale sú dobrovoľne nezamestnaní (živia ich rodičia, partner) , zvyčajne ide o 10-15% populácie, čo sú veľké čísla. V prípade nedostatku pracujúcich kedy by nepomohli ani body 1-3 by sa mohol využiť bod číslo 4, čo by znamenalo povinné zamestnanie všetkých dobrovoľne nezamestnaných.
5 : Mládež vo veku 12-18 rokov by namiesto telesnej výchovy, hudobnej výchovy, výtvarenej výchovy a dejepisu mohla mať fyzickú prácu v továrni cca 5 hodín týždenne namiesto spomínaných predmetov.
6 : Efektívne riadenie prevádzok. Už v minulom článku som ukazoval o tom, že veľa prevádzok je riadených neefektívne. Napríklad v meste je 10 kaderníctiev, no na čo ich je 10 keď aj tak väčšina z nich je poloprázdna alebo krachuje. Lepšie by boli 3-4 prevádzky, ale nech sú všetky vyfullované a nech pracujú aspoň na 80-90%. Menej prevádzok sa rovná menej zamestnancov, avšak množstvo ponúkaných služieb zostane rovnaká, keďže sa zvýši ich pracovný výkon. Takto je to dnes so všetkými typmi prevádzok, či už ide o kaderníctva, obchody s oblečením, reštaurácie, pumpy, kaviarne, opravári, atď atď.....
V takomto prípade by ale muselo ísť o štátom riadené služby, v podstate by všetky služby prešli do vlastníctva štátu a teda na socialistický typ ekonomiky (aspoň do doby kým nebude dostatok pracujúcich na trhu).
_______________________15 : Uskľadňovanie obnoviteľnej energie
Zdroj na obrázok : https://reginastred.stvr.sk/clanky/nase-tipy/336115/precerpavacia-vodna-elektraren-cierny-vah
Obnoviteľná energia je budúcnosť, nevytvára emisie a jej zásoby sú nekonečné keďže získava energiu zo slnka (solárne panely), z vetru (veterné turbíny), z vody (vodná elektráreň). Nevýhoda spočíva v tom, že nedokáže energiu uskladňovať. Tak napríklad solárne panely vyrobia najviac elektriny počas slnečných dní, kým veterné turbíny počas veterných dní. Ak teda napríklad solárne panely vyprodukujú počas slnečného dňa 1GWH elektriny, no dopyt v ten deň po elektrine je len 0,2 GWH, v podstate 80% svojej vyrobenej elektriny nevyužijú, táto elektrina sa neuloží do zásoby a stratí sa a to je značná škoda. Aby toho nebolo málo, počas zamračených dní vyrobia len 0,1 GWH elektriny no spotreba elektriny v tých dňoch môže byť aj 0,4 GWH, čiže vyrobia výrazne menej elektriny než aký je dopyt. Tento istý princíp platí aj pre veterné turbíny. Turbíny sa točia neustále, avšak neskoro v noci ľudia spia a spotreba elektriny je minimálna, no turbíny sa aj naďalej točia a vyrábajú nočnú elektrinu, ktorá sa z veľkej často nespotrebuje a zostane nevyužitá. Preto na zefektívnenie využívanie obnoviteľných zdrojov je nevyhnutné aby tieto zdroje mali batérie, respektíve úložisko svojej energie. Na uloženie energie sa ponúkajú 2 možnosti :
1 : Líthiove batérie - nevýhoda je drahá cena, nedostatok líthia vo svete, krátka životnosť - len 15 rokov.
2 : Prečerpávacie vodné elektrárne, ich výhoda je v tom že majú veľmi dlhú životnosť, na ich výstavbu nie sú potrebné nedostatkové suroviny, sú lacné.
Každá prečerpávacia elektráreň potrebuje štyri základné prvky: Horná nádrž: Priehrada postavená vysoko na kopci. Ide o veľkú hlbokú jamu v ktorej je uskladnené voda, ktorá do nej bola prečerpaná z dolnej vodnej nádrže. Dolná nádrž: Priehrada umiestnená pod kopcom. Slúži ako zásobník vody po tom, čo do nej pretiekla voda z hornej priehrady. (Potrubie): Obrie podzemné tunely vnútri alebo potrubia vnútri kopca, ktoré spájajú hornú a dolnú nádrž. Sú v nich umiestnené ventily na reguláciu prietoku vody a turbíny cez ktoré z výšky pod vysokým tlakom preteká voda z hornej nádrže do dolnej nádrže. Ide teda o neustály kolobeh, veterné turbíny v noci vyrobia elektrinu, táto elektrina poháňa čerpadlo, ktoré čerpá vodu z dolnej nádrže do hornej nádrže na kopci. Elektrina z veterných turbín ktorá by sa za bežných okolností v noci nevyužila, takto pomáha prečerpať vodu z dolnej nádrže do hornej, a keď je horná nádrž plná, vypustí sa padajúca voda putuje podzemnými tunelmi/potrubím a dopadá na turbíny na spodku kopca a týmto spôsobom vytvára elektrinu.
V praxi to teda po novom vyzerá nasledovne :
Veterné turbíny :
1 deň : od 6:00 - 22:00 najväčší odber elektriny, vyrobená elektrina z veterných turbín putuje do elektrickej siete a následne domácnostiam
1 deň : od 23:00 - 5:00 minimálny odber elektriny, prebytok elektriny z veterných turbín ide na pohon čerpadla ktoré čerpá vodu z dolnej nádrže do hornej nádrže.
2 deň : od 6:00 - 22:00 najväčší odber elektriny, do elektrickej siete ide vyrobená elektrina z veterných turbín + vyrobená elektrina z hornej nádrže.
2 deň : od 23:00 - 5:00 minimálny odber elektriny, prebytok elektriny z nočného výkona veterných turbín ide na pohon čerpadla ktoré čerpá vodu z dolnej nádrže do hornej nádrže.
Tento cyklus sa neustále opakuje. Prečerpávacie vodné elektrárne teda slúžia na 2 veci :
1 : V prípade slabého vetru kedy veterné turbíny vyrábajú málo elektriny, sa na uspokojenie spotreby môže využiť elektrina z prečerpávajúcej vodnej elektrárne.
2 : Keďže prečerpávajúce vodné elektrárne dokážu uskladňovať prebytok elektriny z obnoviteľných zdrojov, bude stačiť výstavba menšieho počtu obnoviteľných zdrojov.
_____________________
16 : Paulownia ako alternatíva k ťažbe dreva z prirodzených lesov
Lesy patria medzi najdôležitejšie ekosystémy na Zemi. Poskytujú životný priestor mnohým druhom rastlín a živočíchov, zadržiavajú vodu v krajine, chránia pôdu pred eróziou a podieľajú sa na pohlcovaní oxidu uhličitého z atmosféry. Nemá preto význam tento ekosystém ničiť. Zároveň však ľudstvo potrebuje drevo na výrobu nábytku, papiera, stavebných materiálov, palív a mnohých ďalších výrobkov. Riešením by bolo preto pestovanie Paulownie na novo vzniknutých plantážach oddelených od lesných ekosystémov. Paulownia je rýchlo rastúca drevina (až 10 násobne rýchlejšie ako klasické zmiešané lesy). Najlepšie sa jej darí na území kde je celoročne teplo ako je Severná Afrika, Južná Ázia, Južná Európa, Stredná Amerika, rovníkové pásmo.
Otázka : Koľko Paulownii by bolo treba vypestovať na celoročnú celosvetovú spotrebu dreva ?
Celosvetová ročná spotreba dreva je 4 miliardy m3. Objem dreva Paulownie v 7 roku života je 1m3, preto ak by sme chceli drevo z Paulownie na 100% celosvetovú spotrebu spotrebovávať každý rok, museli by sme zasadiť 7x4 mld. = 28 miliárd Paulownií v priebehu 7 rokov, čiže 1 ročných Paulownií by boli 4 miliardy, 2 ročných 4 miliardy, 3 ročných 4 miliardy, 4 ročných 4 miliardy, 5 ročných 4 miliardy, 6 ročných 4 miliardy, 7 ročných (určených na spotrebu) 4 miliardy. Paulownia má tú výhodu, že keď dospelú Paulowniu odpíliš, nemusíš ju znovu zasadiť, pretože už existujúci peň znova dorastie, ba dokonca rýchlejšie než predtým.
Otázka : Kde, a na akom veľkom území by sa Paulownia pestovala ?
Keďže Paulownia rastie najlepšie v celoročne teplých oblastiach, do úvahy pripadá Severná Afrika, Južná Ázia, Južná Európa, Stredná Amerika, rovníkové pásmo. V jednotlivých krajinách by mohlo ísť o územia kde sa momentálne nič nenachádza (neobhospodárené savany) a stepné miesta (lúky, polia, prípadne lesy) ak by savana neposkytla dostatok priestoru.
Ako som už písal, bolo by treba 28 miliárd Paulownii na ročnú spotrebu dreva o výške 4 miliárd m3. Ak 1 Paulownia potrebuje priestor 15 m2, išlo by o rozlohu 28 mld x 15 = 420 miliárd m2 = 420 tisíc km2 = veľkosť územia Švédska = 0,28% rozlohy kontinentov. To nie je veľké číslo.
Otázka : Aké sú výhody pestovania Paulownie v teplých krajinách ?
V krajinách s celoročným teplom sa Paulownii najviac darí v raste. Navyše v krajinách ako Severná Afrika, Južná Ázia, Južná Európa, Stredná Amerika, rovníkové pásmo, bývajú mzdy pracovníkov nízke, takže náklady na pestovanie Paulownii by tu boli najnižšie. Nevýhoda spočíva v tom, že tieto pásma zvyčajne sú chudobnejšie na zrážky, takže časť vody by sa musela dodávať umelo cez zavlažovacie systémy ktoré by cez vodovod čerpali vodu zo vzdialenejších chladnejších miest vhodnejších na zrážkové pomery. Vyprodukované drevo by sa železničnou alebo lodnou dopravou prevážalo do okolitých krajín.
Otázka : Koľko vody by potrebovali 28 miliárd Paulownii, neohrozilo by to svetové zásoby vody ? Aká by bola spotreba hnojiva ?
Nie, na zavlažovanie 28 miliárd stromov Paulownia by ročne bolo potrebných približne 56 až 123 miliárd metrov m3 vody, čo v prepočte predstavuje 56 až 123 km3. To predstavuje približne iba 0,05 % až 0,11 % z celkového celosvetového ročného množstva zrážok, ktoré spadnú na zemskú pevninu. Tento výpočet vychádza z vedeckých meraní a pestovateľských štandardov, podľa ktorých jeden strom Paulownia spotrebuje v závislosti od veku, klimatických podmienok a kvality pôdy priemerne 2 000 až 4 400 litrov vody ročne.
Počas 7-ročného cyklu do dosiahnutia dospelosti spotrebuje jeden strom Paulownie približne 750 až 1 200 gramov priemyselného hnojiva (najčastejšie typu NPK). Náklady na nákup tohto hnojiva pre jeden strom sa pohybujú v rozmedzí 0,80 € až 2,50 €, v závislosti od toho, či nakupujete vo veľkom pre plantáž, alebo v malom balení pre záhradu.
Otázka : Okrem produkcie dreva, aké ďaľšie výhody má Paulownia ?
Výhoda Paulownie je však aj tá že patrí medzi kvitnúce stromy s kvetmi, ktoré poskytujú bohatý zdroj nektáru a peľu pre včely. Jedna Paulownia dokáže za svoj životný cyklus 7 rokov vyprodukovať až 3,5–7 kg medu. Paulownie sú tak okrem produkcie dreva vhodné aj na produkciu medu.
Ďaľšie výhody Paulownie spočívajú v zachytávaní CO2. Keďže tvorí drevo 10 násobne rýchlejšie než bežné stromy, znamená to aj to, že aj CO2 zachytáva 10 násobne rýchlejšie ako väčšina bežných listnatých stromov. Vďaka tomu je označovaná za jeden z najefektívnejších prírodných nástrojov na boj proti emisiám skleníkových plynov.
_________________________17 : Znižovanie emisií
Zdroj na obrázok : https://future.portfolio-adviser.com/time-is-running-out-as-co2-emissions-reach-record-high-in-2024/
Znižovanie emisií by sa dalo spraviť skrz viacero krokov, tými hlavnými sú :
1 : Elektrina ktorá sa vyrába spaľovaním fosílnych palív ropy a plynu by bola nahradená výrobou z obnoviteľných zdrojov - vietor, slnko, voda, a teda veterné elektrárne, solárne panely a vodné elektrárne. Uskľadňovanie obnoviteľnej energie by sa dialo cez prečerpávacie vodné elektrárne - pozri bod číslo 15 s názvom "Uskľadňovanie obnoviteľnej energie".
2 : Výroba ekologického bioplynu by dokázala znížiť spotrebu klasického plynu, čo by znížilo množstvo z emisií z plynu. Pozri bod číslo 3 "Výroba bioplynu"
3 : Izolácia stavieb znížuje spotrebu plynu = menej emisií z plynu. Pozri bod číslo 4 "Izolácia stavieb".
4 : Zníženie plytvania jedlom zníži množstvo uvoľneného metánu zo skládiek = menej emisií. Pozri bod číslo 5 "Plytvanie jedlom".
5 : Podpora Home Officu zníži množstvo dojazdov do práce a množstvo vykurovaných miestností = šetrenie na rope a plyne = zníženie emisií. Pozri bod číslo 7 "Podpora Home Officu"
6 : Minibusy ktoré zákazníkov vyzdvihnú a vysadia presne na im zvolenom mieste spôsobia koniec jazda osobných automobilov, to spôsobí výrazne zníženie spotreby ropy a tvorby nových aút = výrazne zníženie emisií. Pozri bod číslo 10 "Zápchy v mestách / Spotreba ropy"
7 : Znižovanie teploty v mestách skrz veľké hliníkové dáždniky zníži spotrebu klimatizácie = zníženie spotreby elektriny = zníženie emisií. Pozri bod číslo 13 "Znižovanie teploty v mestách"
8 : Masívne pestovanie stromu rýchlo rastúceho stromu Paulownia na umelo vytvorených plantážach v teplých podmienkach dokáže zabrániť vyrubovaniu pôvodného lesu = zníženie emisií. Pozri bod číslo 16 "Paulownia ako alternatíva k ťažbe dreva z prirodzených lesov"
__________________
Poznámka : Ľudstvo ročne vyprodukuje približne 53 až 54 miliárd ton (gigaton) všetkých skleníkových plynov prepočítaných na ekvivalent CO₂, zhruba 40 % z tohto množstva dokáže príroda pohltiť. Stačí teda znížiť emisie o 60% a teda o 32 miliárd ton CO2 ročne aby sme sa dostali na 0 emisií, a aby hodnota CO2 v atmosfére zostala na rovnakej úrovni bez toho aby sa ďalej navyšovala. Body 1-8 toto dokážu.
Množstvo CO2 v atmosfére je dnes 422 ppm, pred priemyselnou revolúciou bolo množstvo CO2 v atmosfére asi 288 ppm. Myslím, že by bolo dobré nechať množstvo CO2 na súčasnej úrovni, a teda zariadiť aby sa množstvo CO2 ani nezvyšovalo ani neznižovalo. Zníženie na 288 ppm by prinieslo niekoľko problémov - : 1 : Studené zimy = intenzívnejšie vykurovanie = zvýšenie spotreby plynu / elektriny / dreva 2 : Zvýšenie množstva infekčných chorôb, omrzlín, depresií / 3 : Nižšie množstvo CO2 v atmosfére spomaľuje rast rastlín / 4 : Skrátenie vegetačného obdobia na severnej pologule / 5 : Vyššie náklady na zimnú údržbu ciest a chodníkov (odpratávanie snehu) / 6 : Mrázy spôsobujú rýchlejšie opotrebovanie ciest, chodníkov, železníc / 7 : Viac dopravných nehôd spôsobených poľadovicou / 8 : Zvýšenie výdavkov na zimné oblečenie / 9 : Vyššie teploty uľahčujú čerpanie a transport ropy cez potrubia v subpolárnych zónach. / 10: Viac pádov na chodníkoch / 11 : Viac lavín / 12 : Sťaženie výroby elektriny skrz vodné elektrárne vplyvom zamrznutej vody / 13 : Sneh na strechách budov vedúci k poškodeniu striech / 14 : Spomalenie automobilovej dopravy vplyom poľadovice = viac zápch v meste = vyššia spotreba benzínu / 15 : Zamŕzanie vodovodného potrubia → praskanie potrubí a výpadky dodávky vody / 16 : Tuhé mrazy vyžadujú stavby s hrubšou izoláciou = zvýšené stavebné náklady / 17 : Praskanie kanalizačného potrubia v dôsledku premŕzania pôdy a materiálu. / 18 : Vyššie riziko výpadkov elektriny pri poškodení vedení námrazou alebo ťažkým snehom. / 19 : Meškania autobusov a vlakov spôsobené snehom, ľadom a zlou prejazdnosťou. / 20 : Rušenie alebo odkladanie leteckých spojov v dôsledku sneženia a námrazy. / 21 : Vyššie náklady na údržbu automobilov → štartovanie v mraze, poškodenie batérií, kvapalín a ďalších komponentov. / 22 : Zvýšené riziko poškodenia pneumatík a ďalších častí vozidiel v extrémnom mraze. / 23 : Obmedzenie stavebných prác → niektoré práce s betónom, asfaltom či omietkami nemožno vykonávať za silného mrazu. / 24 : Poškodzovanie fasád budov cyklami zamŕzania a rozmŕzania vody v materiáloch / 25 : Korózia automobilov a kovových konštrukcií spôsobená posypovou soľou / 26 : Znečistenie pôdy a vody posypovou soľou po roztopení snehu. / 27 : Zamŕzanie vodných plôch môže obmedziť prístup zvierat k pitnej vode. / 28 : Poškodenie poľnohospodárskych plodín mrazom → nižšia úroda. / 29 : Nižšia účinnosť elektromobilov - Batéria je v chlade menej účinná – pri nízkej teplote má vyšší vnútorný odpor a horšie prijíma aj odovzdáva energiu. Zimné pneumatiky a studený vzduch zvyšujú valivý a aerodynamický odpor. / 30 : Veľká snehová nádielka môže zvýšiť riziko povodní, najmä ak sa následne rýchlo oteplí. Samotný sneh povodeň nespôsobuje, ale funguje ako veľká zásoba vody uloženej v pevnom skupenstve. Mechanizmus je približne takýto: ❄️ Napadne veľké množstvo snehu → v snehovej pokrývke sa nahromadí veľké množstvo vody. 🌡️ Príde náhle oteplenie → sneh začne rýchlo topiť. 🌧️ Ak súčasne prší, dažďová voda sa pridá k vode zo snehu. 🧊 Zamrznutá pôda môže obmedziť vsakovanie vody. 💧 Veľké množstvo vody preto začne odtekať po povrchu do potokov a riek. 🌊 Pri dostatočne veľkom prítoku môže hladina riek a potokov rýchlo stúpnuť → vzniká riziko povodne. / 31 : Človek má v zimných mesiacoch tendenciu jesť viac jedla a prijímať viac kalórií než v lete. • Tvorba tepla: Organizmus v chladnom počasí spotrebováva viac energie na udržanie stálej teploty tela. • Zima zvyšuje chuť do jedla a vyvoláva väčšiu túžbu po sladkom či ťažších jedlách. Stúpa preto nielen spotreba jedla, ale vplyvom vyššej spotreby jedla vzniká aj obezita a s tým spojené zdravotné problémy. / 32 : V zime sa ľudia menej hýbu, lebo sa horšie športuje v exteriéri. Nedostatok pohybu však vedie k nárastu civilizačných ochorení = zátaž na zdravotný rozpočet.
Ak zohľadníme všetky body od 1-32 tak nakoniec zistíme, že množstvo penazí ktoré sa ušetria vplyvom zmiernenia zimy je vyššie, než keby tu otepľovanie nebolo, a to platí predovšetkým pre severnú pologuľu, v rovníkovom pásme to može byť naopak.